História školy

 Pri príležitosti 80 rokov existencie slovenskej školy v Štúrove sme siahli trochu hlbšie do dostupných archívov, kroník a spomienok pamätníkov s cieľom dozvedieť sa čo najviac, podať čo najobjektívnejší pohľad na vývoj slovenského školstva v našom meste a vzdať úctu všetkým, ktorí v škole pôsobili a učili. Väčšinou tak konali nie z povinnosti, ale preto, že to chápali ako poslanie.

  História školstva v našom meste siaha do roku 1732, keď bola v osade založená škola. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1755 bola v osade škola mestského charakteru s dvoma učiteľmi – učiteľ organista a pomocný učiteľ, ktorý ovládal maďarský, slovenský a nemecký jazyk. Mená učiteľov vizitátor neuvádza, známy je iba údaj o tom, že pomocný učiteľ pochádzal z Banskej Štiavnice.

  Prvá slovenská škola v Parkane bola zriadená v školskom roku 1922/23 a mala sedem žiakov. Jej učiteľom bol pán Stuhlík. V nasledujúcom školskom roku vzrástol počet žiakov na 20. Vyučovanie sa uskutočňovalo v prenajatých priestoroch v dome rodiny Bitterovej a Csányiovej na dnešnej Sobieskeho ulici a v budove na Sobieskeho ulici č. 20 (dnes Dom opatrovateľskej služby).Slovenské základné, meštianske i učňovské školstvo bolo od založenia len štátne. Keďže detí slovenských rodičov bolo veľmi málo, v prvých rokoch postačovala dvojtriedna štátna slovenská ľudová škola s ročníkmi 1. – 2. a 3. – 4. Riaditeľom bol Edmund Strelka a učiteľmi Emília Lapárová a Alma Repická.

  Neustály nárast počtu Slovákov, Čechov a Moravanov trvale žijúcich v Parkane vyvolal potrebu zásadného riešenia otázky školskej dochádzky detí týchto obyvateľov. Vyučovanie v nevyhovujúcich priestoroch sa muselo riešiť od základu. V roku 1924 bol založený Spolok pre výstavbu slovenskej ľudovej školy (agilným predsedom bol Zdeněk Wiedner), ktorý požiadal Okresný úrad v Parkane o poskytnutie pozemku, zriadenie a výstavbu školy. Na tento účel vyvlastnil okresný úrad dňa 5.8. 1924 od veľkostatkára Štefana Klémenta pozemok č.p. 318-319 (na dnešnej Komenského ulici, kde stojí najstaršie sídlisko Štúrova). Škola tu však nebola postavená, pretože spolok i rodičia žiadali, aby bola bližšie k železničnej stanici. Veľa detí dochádzalo totiž zo stanice i vlakom zo staníc Kamenica, Kováčpatak a Helemba. Aby mali deti z dolnej časti mesta i zo železničnej stanice približne rovnako ďaleko, odkúpil spolok dňa 26.júla 1927 od Jozefa Steinera parcelu číslo 1217/1 a začalo sa s výstavbou škol.

  1. septembra 1928 bola v rámci osláv 10. výročia založenia ČSR slávnostne odovzdaná nová škola, na priečelí s nápisom „NAŠIM DEŤOM – JUBILEJNÁ ŠKOLA 1928“. Táto budova sa nachádza na Komenského ulici. Hneď pri otvorení mala 4 triedy. Nová škola s moderným zariadením zodpovedala na tú dobu tým najvyšším nárokom. Učebne boli priestranné, pretože triedy boli veľmi početné. Nebolo nezvyčajné, že v jednej triede bolo i viac než 50 žiakov. Jedni z prvých prvákov, dnes už vyše 80 – ročný Antonín a jeho brat Karel Křížovi, žijúci na Morave, si celkom dobre pamätajú zvláštnosť a neopakovateľnosť tej doby. Na učiteľský zbor s prvým a dlhodobým riaditeľom školy Edmundom Strelkom, na učiteľky Emíliu Lapárovú, Almu Repickú (prešli do novej školy z dvojtriedky), Zlaticu Preinerovú, Miladu Novákovú a učiteľa Bórika si spomínajú i František Romsauer a Tibor Vozák, občania – pamätníci nášho mesta.

  K 1. septembru 1930 sa zriadila Štátna slovenská meštianska škola, do ktorej chodilo hneď pri otvorení 220 žiakov. Vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch na viacerých miestach až do roku 1938 (v budovách na terajšej Komenského ulici č. 6 – 8 a Sobieskeho ulici č. 90–92). Slovenská škola pracovala do školského roku 1938/39 pod vedením riaditeľa Edmunda Strelku. V dôsledku rozhodnutia vo Viedni pripadlo územie mesta v prospech Maďarska. Železničiari, úradníci a vojaci slovenskej a českej národnosti sa museli až na výnimky odsťahovať a škola bola zatvorená.

  Školský život bol obnovený krátko po oslobodení. Výmerom Školskej inšpekcie II. v Nových Zámkoch č. 316/45 zo dňa 14. júna 1945 boli Štátna maďarská škola v Parkane a Rímsko – katolícka maďarská škola v Parkane zlúčená do štátnej ľudovej slovenskej školy. V budove školy na bývalej Partizánskej ulici sa od 5. júla do 26. septembra usídlili československí vojaci.

  18. septembra 1945 nastúpil do školy nový riaditeľ Štefan Dudáš a začal s úpravou vojnou zničených priestorov školy. Inventár školy pozostával z 83 kusov lavíc, 4 skríň, 3 tabúľ a 2 stoličiek. Dvere boli vylámané, strelné zásahy vážne poškodili budovu. Napriek ťažkostiam sa 5. novembra 1945 začalo vyučovanie v dvoch učebniach. Do školy nastúpilo 76 žiakov, ich počet sa rozrástol v priebehu mesiaca na 171. Vyučovalo sa v štyroch triedach, pričom 3. a 4. ročník boli spojené. Prvými učiteľmi boli Elena Szirmaiová, Štefan Dudáš, Zoltán Szabó a Mária Nižníková. Škola bola aj kultúrnym centrom, sídlom Matice slovenskej a iných kultúrnych spolkov.